V katastroch obcí Rusovce – Čunovo – Hamuliakovo funguje poľovnícka spoločnosť Lúčka, združujúca poľovníkov z Rusoviec aj z Čunova. Dovedna obhospodaruje 3 180 hektárov plochy. Spočítané to má poľovný hospodár tejto spoločnosti Karol Petržílka, ktorý sa približne 20 rokov aktívne venuje práci pre poľovníkov. Lúčka má v súčasnosti 42 členov, ktorí sa starajú o zver v tejto oblasti. Z Čunova pochádza 25 mužov, šesť je Rusovčanov a zvyšok tvoria poľovníci z veľkej Bratislavy. Do roku 1995 poľovali v tomto revíri dve poľovnícke združenia – jarovské a čunovské. Hranica medzi ich revírmi bola v Rusovciach.
Horší – lepší
Bolo to paradoxné, lebo rusovskí poľovníci boli rozdelení medzi Jarovčanov a Čunovčanov. Rusovce si potom tiež založili svoje poľovnícke združenie, no nakoľko žije v revíri jelenia zver, ktorá potrebuje plochu 2-tisíc ha, muselo vzniknúť Združené poľovnícke združenie Rusovce-Čunovo. Určili si hranice a každý si poľoval na svojom. Takto to fungovalo desať rokov. Na otázku, kto má lepšiu mušku – Rusovčania, Čunovčania či Jarovčania, sa Karol Petržílka iba usmeje: „To sa nedá takto povedať. Pofušovať môže každý, aj dobrý strelec. A naopak, aj zlému strelcovi sa môže podariť.“
O zvieratách
V celom revíri sa vyskytuje predovšetkým srnčia zver, v tomto období narástli stavy diviačej zveri, vyskytol sa tam už aj daniel. Poľovníci sa tešia, že v katastroch majú zajacov, bažantov, jarabice a dropy. V októbri je obdobie, keď sa strieľa všetko, okrem divej husi, zajacov a bažantov, ktoré môžu loviť až od novembra. Pravdaže, okrem chránených dropov, na ktoré sa však kedysi tiež poľovalo. A viete, na čo strieľajú Čunovčania najradšej? Podľa všetkého na diviakov. Jarovčania a Rusovčania nemajú diviakov veľa, preto si radšej zacielia na srnčiu zver.
Pätdesiatročná láska
Karol Petržílka žije vo Vojke a v Lúčke funguje roky. Odmalička miluje rusovské polia. „Vodieval ma tam otec, ešte keď boli drôty, a ja som si túto prírodu nadovšetko zamiloval,“ hovorí pán, ktorý poľovníkom aj predáva značkové lovecké potreby v Istropolise a po lesoch okolo Rusoviec, Čunova a Hamuliakova chodieva pomaly 50 rokov. Ako hovorí, za tento čas sa znížil počet drobnej zveri, lebo na veľkej ploche funguje družstevná práca, sú veľké lány polí, repka a kukurica, zmizli remízky, kríčky, kde sa zver mohla schovať.
Migrujúci drop
Do šesťdesiatych rokov bol drop lovným vtákom. Pretože ide o vtáka podobného moriakovi, ktorý je najväčší v strednej Európe, takmer ho vykántrili. V priebehu celého roka poľovníci zaznamenávajú 14 až 17 kusov dropov, ktorí sa zhlukujú. Vedno s ochranármi však na celom území Zadunajska napočítali do 300 dropov. V revíri je však trojhran – Rakúsko-Maďarsko-Slovensko, a tak sa títo vtáci grupujú z týchto troch území a migrujú. Poľovníci sa však o zver starajú a presne podľa jej stavov a stanoveného plánu likvidujú iba staré, choré a slabé kusy. V tejto oblasti však migruje aj iná zver. Odhady hovoria o 120 kusoch srnčej zveri, stáda do 60 kusov jeleňov sa pohybujú na maďarskej strane hranice a diviak je tulák. Pred tromi rokmi zaregistrovali poľovníci v lesnej časti Rusovce – Čunovo najlepšiu sezónu – strelili 69 diviakov. Diviaky boli premnožené, škody na kukurici značné, a preto ich bolo treba po dohode s družstevníkmi pretriediť.
Rany padajú
Hoci o pytliactve v revíri ťažko hovoriť, poľovníci nachádzajú uhynutú postrieľanú zver. Kto je však na vine, ťažko povedať. Možno strieľal Maďar, možno Rakúšan, alebo bujarí obyvatelia hausbótov, ktorí vlastnia aj zbrane. Všetko však treba dokázať. Pri hrádzi sa vraj strieľa ostošesť. Na hrádzi je do hlbokej noci veľký pohyb, zver rušia aj psičkári. Ľudia si neuvedomujú, že les v okolí hrádze niekomu patrí a podlieha istému režimu. Ľudia nemajú úctu a rešpekt voči zákonu. To by sa malo zmeniť aj v prospech zveri v okolí hrádze.
O starostlivosti
Poľovníci sa však o zver vo svojom revíri musia starať. Podľa pána Petržílku im pri tom najviac pomáha poľnohospodárske podieľnicke družstvo v Rusovciach. Za zimu zver v revíre spotrebuje až 150 metrákov krmiva. Vďaka družstevníkom prosperujú aj dropy, ktoré majú radi repku olejnú, ktorá sa tu tiež pestuje.