Ľuďom v Jarovciach, Rusovciach a v Čunove najviac, paradoxne, prospel Schengen
Keď sa kedysi za socializmu plánovala výstavba bytov, projektanti museli vychádzať z takzvaných technicko-hospodárskych ukazovateľov. Tie boli záväzné. Presne určovali, koľko a akej obchodnej plochy má byť na sídlisku, koľko desatín policajta pripadne na sto obyvateľov, ako husto a pre koľko detí majú byť postavené škôlky a základné školy, aká je prípustná dochádzková vzdialenosť do zdravotného strediska…
Niečo podobné, ale už len v podobe metodických odporúčaní, existuje aj dnes. Ide o štandardy minimálnej vybavenosti obcí. Cez tieto štandardy sme sa pokúsili pozrieť na občiansku vybavenosť, teda obchody, služby, zdravotníctvo, ihriská a iné, v Jarovciach, Rusovciach a v Čunove. Všetky tri obce sú síce súčasťou Bratislavy ako jej mestské časti, ale zároveň ide o obce s vlastnými samosprávami, s vlastnou dušou a s osobitným postavením prihraničných obcí. Čo im napríklad umožňuje – na rozdiel od Bratislavy ako celku – využívať eurofondy.
NA ČO SÚ HRDÍ
Čo je pre vašu obec typické a podľa vás hodné odporúčania? – pýtali sme sa DÍpredstaviteľov prihraničnej trojky.
V najmenšom Čunove (necelých 1 200 obyvateľov) je to areál vodných športov Divoká Voda. Onedlho to bude aj z eurofondov vynovené námestíčko pred miestnym úradom.
V Jarovciach (takmer 2 000 obyvateľov) je najznámejším miestom veterinárna poliklinika Milana Švihrana.
Najväčšie Rusovce (3 700 obyvateľov) sú pre Jarovce a Čunovo akousi neformálnou strediskovou obcou. Rusovčania sa však nechvália dlhodobo štátom zanedbávanou národnou kultúrnou pamiatkou kaštieľa s parkom natoľko, ako ojedinelou talianskou reštauráciou Antica Toscana a hotelovým komplexom Ponteo.
ZMENENÉ NÁKUPNÉ ZVYKLOSTI
Vo všetkých troch obciach – mestských častiach – za dunajskou hrádzou by podľa ich veľkosti a štandardov minimálnej vybavenosti mal byť obchod s potravinami a zmiešaným tovarom, špecializovaný obchod a v Rusovciach aj malý supermarket. To všetko v nich je. Stačí to? Nikde sme totiž nezaznamenali volanie po ďalších predajniach.
„Stačí, pretože sa zmenili nákupné zvyklosti,“ hovorí diplomaticky prednostka Miestneho úradu v Rusovciach Oľga Gáfriková. Rusovčania v aktívnom veku väčšinou pracujú v Bratislave a tam aj nakupujú.
„Trh to vyriešil. Chodíme tam, kde je to lacnejšie. Alebo kde je lepší tovar za rovnaké ceny,“ vysvetľuje zmenu nákupných zvyklostí starosta Jaroviec Pavel Škodler. Nakupuje v rakúskom Kitsee, kam je to bližšie ako do Petržalky. (Petržalka je jedinou možnosťou len v nedeľu, kedy sú obchody v Kitsee podľa rakúskych zákonov zatvorené.) A keď potrebuje nejakú potravinársku špecialitu, akou je napríklad 20-percentný ocot na zaváranie, zaskočí do maďarskej Rajky. Alebo si nakúpi cestou z Bratislavy. Lebo Schengen umožnil voľný pohyb. Veľmi podobné je to aj v Čunove. Do Rajky je to na skok, do petržalského Tesca 16 kilometrov.
Benzínová pumpa nie je ani v jednej obci. Načo aj? Kitsee je blízko a benzín i nafta sú tam lacnejšie. Spotrebná daň z pohonných hmôt tak putuje do rozpočtu Rakúska alebo Maďarska; peniaze opúšťajú Slovensko.
ŠKÔLKY SCHENGEN NEVYRIEŠI
V Jarovciach, Rusovciach aj v Čunove sa veľa stavia. A to napriek cenám pozemkov a stavieb, ktoré sú oveľa vyššie ako v Rajke či Kitsee. Pribúdajú mladé rodiny. Napríklad počet obyvateľov Jaroviec sa za šesť rokov zvýšil o takmer 65 percent. Znamená to vyšší dopyt po miestach v materských školách. A ten sa nedá uspokojiť,tak ako nákupy, v Kitsee alebo v Rajke.
Konkrétne Jarovce s tým však problém nemajú. „V obecnej škôlke, ktorú sme museli rozšíriť z troch na štyri triedy, je 92 detí. Vieme umiestniť všetky deti nad tri roky s trvalým pobytom v Jarovciach,“ tvrdí starosta Škodler.
Horšia situácia je v Čunove a Rusovciach. Kapacity sa budú rozširovať, ale zatiaľ to nestačí. „Našu škôlku sme zmodernozovali a rozšírili o desať miest, ale aj tak máme vyše 50 nevybavených žiadostí o umiestnenie dieťaťa, čo je dosť,” vraví starostka Čunova Gabriela Ferenčáková. Je však otázne, či sa vyčerpali všetky možnosti a či by starostka alebo poslanci v tomto smere nemohli pre obec spraviť viac. V Rusovciach rozšírili financovanie aj zo sponzorských darov od rodičov, ktorí žiadali o umiestnenie svojich detí do škôlky. To však nie je riešenie, ale dočasne pomohlo. So základnými školami nie je problém. Kapacitne postačujú. Zatiaľ.
POŠTA V PROTISMERE
Poschengenské otvorenie hraníc nepomôže ani v prípade poštových služieb. S tými nie sú spokojní ani v Rusovciach ako jedinej z troch obcí, kde je poštový úrad.
Všade zhodne poukazovali na príklad Rakúska, kde pošta funguje – obrazne – aj bez pošty. Kým v takmer deväťmiliónovom Rakúsku je 400 poštových úradov, na päťmiliónovom Slovensku má štátna pošta vyše 1 500 úradov. Rakúska pošta totiž podobne ako napríklad McDonald‘s udeľuje franšízu poskytovateľovi poštových služieb, ktorým môže byť aj majiteľ dedinskej večierky. Ten tak môže okrem predaja potravín poskytovať aj určité druhy poštových služieb.
Rakúskym smerom sa vydáva aj Česká pošta prostredníctvom programu Pošta partner.
Slovenská pošta akoby kráčala protismerne: nehľadá partnerov v obchodníkoch, ale sama pomaly mení svoje poštové úrady na vietnamské trhoviská. Pod hlavičkou POSTshop zakladá obchody na pošte namiesto pôšt v obchodoch.
SLUŽBY, KTORÉ POSTAČUJÚ
Zadunajská trojka spĺňa kritériá štandardov minimálnej vybavenosti v oblasti oficiálne nazývanej ubytovacie a stravovacie služby.
Po dve štandardné reštaurácie majú Jarovce aj Čunovo. Rusovce v tomto smere vyčnievajú. V už spomenutej reštaurácii Antica Toscana talianskeho majiteľa so slovenským krstným menom, Mirka Berrettiniho si miesta treba rezervovať. Hosťami sú najmä Bratislavčania, ktorí radi ujdú z ruchu mesta do prostredia plného pohody, pohostinnosti, výborných jedál a vín.
Viac hosťom ako domácim slúži aj hotelový komplex Ponteo. Aspoň tak sme usúdili podľa evidenčných čísiel áut parkujúcich pred ním. Celkovo je v Rusovciach k dispozícii asi 80 lôžok v Ponteu a vo dvoch penziónoch a okolo 250 miest v reštauráciách.
Peňažné služby sa na „bratislavskom vidieku“ obmedzili na bankomaty. V Rusovciach sú dva, v Jarovciach jeden. Do Čunova zatiaľ nenašla cestu žiadna banka.
Ako vyplýva z hladu po miestach v škôlkach, obce ešte nenarazili na kritický bod starnutia populácie, skôr naopak. Sociálne služby sa tak napríklad v Jarovciach obmedzujú na poskytovanie opatrovateľskej služby.
Nikde sme nepočuli ponosy na mestskú hromadnú dopravu.
Priamo v obciach nechýbajú ani remeselnícke služby. Či skôr nikomu nechýbajú.
„V Jarovciach sme už odskúšali všetko možné, ale všetci podnikatelia, ktorí tu niečo otvorili, v pomerne krátkom čase aj zatvorili,“ zaspomína Pavel Škodler. Lebo rentabilita. Tá je určujúca aj v prípade nového jarovského obytného komplexu Jantár, kde stále zívajú prázdnotou priestory ponúkané na prenájom pre služby a obchod. A tak niektoré z nich chce vlastník prerobiť na bezbariérové byty, čo obec víta.
Mestské časti Rusovce, Jarovce a Čunovo potrebujú na vyššiu úroveň občianskej vybavenosť viac peňazí. Presne ako všetky ostatné mestské časti hlavného mesta a ako vari všetky mestá a obce na Slovensku. V mnohom by mohli výrazne pomôcť investori, ale v obciach si musia pomôcť najmä sami. V Bratislave má podobnú skúsenosť Záhorská Bystrica. A keď sa chce, tak to ide. Niekedy je však ťažké nájsť dohodu medzi „starým” a „novým”. Tu musia zohrať významnú úlohu volení zastupcovia, pretože bez rokovaní s developermi svojim obciam nemomôžu. A nakoniec uprednostia už viackrát spomínané Rakúsko alebo Maďarsko… Čiastočne by pokladniciam zastupiteľstiev mohli pomôcť aj občania, ktorí v týchto mestských častiach bývajú, ale na trvalý pobyt sú prihlásení inde. Každé euro sa ráta. To je už ale iná téma..