Talent zaväzuje
Prednedávnom bolo v našej farnosti svätého Michala prvé sv. prijímanie detí. Každé z nich je obdarené rozličnými talentmi. Talent pre šport, literatúru, hudbu, spev… Mnohé z detí aj s podporou svojich rodičov zodpovedne a systematicky tento talent rozvíjajú. Je to pekné, povzbudivé. Aj pri mojom spätnom pohľade do minulosti som mal možnosť v pastoračnej praxi vidieť čosi podobné. Nie každé dieťa ale zdokonaľovalo a rozvíjalo svoj talent ďalej. Prišli chvíle spomalenia, zastavenia, rozptýlenie a mnohé ďalšie vplyvy, ktoré zabrzdili jeho vývoj. Niekedy sa zase s takou energiou a časovou náročnosťou venovali svojmu talentu, že sa na iné zabudlo, respektíve sa odsunulo na perifériu záujmov. Veľkým nebezpečenstvom bolo a aj v súčasnosti je, že talent môže zaslepiť a viesť k pýche. Denne sa môžeme stretať s osudmi mladých ľudí, ktorých úspech natoľko zaslepil, že podľahli pýche a viedol k mnohým ďalším defektom, ktoré z toho vyplývajú. Prečo? Často sa zabudlo na to podstatné – na komunikáciu s tým, ktorý nás k životu povolal, na komunikáciu s Tvorcom života, ktorý k nám prehovoril v osobe svojho Syna Ježiša Krista. Táto fundamentálna komunikácia v modlitbe a zvlášť pri vrcholnej forme modlitby – svätej omši, je zdrojom ďalšieho rozvoja ľudskej osobnosti. Táto komunikácia nevylučuje komunikáciu s ľuďmi. Práve naopak. Tam, kde je čas na modlitbu a slávenie Eucharistie, tam sa aj zdokonaľuje vzájomná komunikácia v rodine a celom spoločenstve. Podložené desiatkami rokov skutočných životných príbehov vidím, ako sa v pozitívnom, ale aj v negatívnom zmysle ukázala pravdivosť tohto konštatovania.
A tak, ako som na začiatku uviedol, že talent, ktorý človek dostal, má rozvíjať, platí to aj o tom najväčšom dare, najväčšom talente – talente viery, talente, ktorý sme dostali pri krste, keď sme boli pozvaní a napojení na zdroj lásky, ktorú nám dáva Boh. Vo svetle Kristovej náuky si denne uvedomujeme, že talent, ktorý každý z nás dostal, nie je zdrojom osobného úspechu, ale slúži na obohatenie spoločenstva, v ktorom žijeme. Neustále v nás rezonujú biblické slová, že komu bolo dané viac, viac sa bude od neho vyžadovať. V evanjeliu zaznievajú aj jasné smernice, ako narábať s talentom, ktorý sme dostali.
Preto citujem úryvok z Matúšovho evanjelia, kde zaznieva Ježišovo podobenstvo o talentoch: „Bude to tak, ako keď sa istý človek chystal na cestu. Zavolal si sluhov a zveril im svoj majetok: jednému dal päť talentov, druhému dva a ďalšiemu jeden, každému podľa jeho schopností, a odcestoval. Ten, čo dostal päť talentov, hneď šiel, obchodoval s nimi a získal ďalších päť. Podobne aj ten, čo dostal dva, získal ďalšie dva. Ale ten, čo dostal jeden, šiel, vykopal jamu a peniaze svojho pána ukryl. Po dlhom čase sa pán tých sluhov vrátil a začal s nimi účtovať. Predstúpil ten, čo dostal päť talentov, priniesol ďalších päť talentov a vravel: „Pane, päť talentov si mi odovzdal a hľa, ďalších päť som získal.“ Jeho pán mu povedal: „Správne, dobrý a verný sluha; bol si verný nad málom, ustanovím ťa nad mnohým: vojdi do radosti svojho pána.“ Predstúpil ten, čo dostal dva talenty, a vravel : „Pane, dva talenty si mi odovzdal a hľa, získal som ďalšie dva.“ Jeho pán mu povedal: „Správne, dobrý a verný sluha, bol si verný nad málom, ustanovím ťa nad mnohým: vojdi do radosti svojho pána.“ Predstúpil aj ten, čo dostal jeden talent, a hovoril: „Pane, viem, že si tvrdý človek: žneš, kde si nesial, a zbieraš, kde si nerozsýpal. Bál som sa, preto som išiel a ukryl tvoj talent v zemi. Hľa, tu máš, čo je tvoje.“ Jeho pán mu povedal: „Zlý a lenivý sluha! Vedel si, že žnem, kde som nesial, a zbieram, kde som nerozsýpal? Mal si teda moje peniaze dať peňazomencom a ja by som si bol po návrate vybral, čo je moje, aj s úrokmi. Vezmite mu talent a dajte ho tomu, čo má desať talentov.
Lebo každému, kto má, ešte sa pridá a bude mať hojne. Ale kto nemá, tomu sa vezme aj to, čo má. A neužitočného sluhu vyhoďte von do tmy; tam bude plač a škrípanie zubami.“ /Matúš, 25,14-30/ Myslím si, že hoci bolo toto podobenstvo povedané pred dvetisíc rokmi, nestráca na aktuálnosti a záleží na každom z nás, ako talenty, ktoré nám Boh zveril, a za ktoré nesieme zodpovednosť, rozvinieme vo svojom živote.