Herec Štefan Kožka žije a podniká v Rusovciach. V televízii pracuje na štvrtej sérii Búrlivého vína a vo svojom miestnom espresse sa stará aj o to, aby jeho hostia mali vždy načapované skvelé pivo a čerstvú kofolu.
Prečo ste sa rozhodli práve pre túto mestskú časť Bratislavy?
– Skôr sa táto časť Bratislavy rozhodla pre mňa. Prišli sme k tomu ako slepé kura k zrnu. Vyrastal a býval som s rodičmi dlhé roky na veľmi príjemnom sídlisku v Ružovej doline na Prievozskej a Miletičovej ulici. Keď sa mama s otcom pominuli, býval som tam ďalej. V čase, keď som nakrúcal s Maďarmi v Tatrách, sa ma moja manželka ( Zuzana Skopálová) spýtala, či nechceme víkendový dom v Rusovciach. Pomyslel som si: načo nám bude, máme krásny, mezonetový byt. Nakoniec sme sa dohodli, že sa na to pôjdem pozrieť. Priznám sa, som starinár a ten dom ma očaril. Má totiž klenby.
Čo bolo ďalej?
– Veľmi rýchlo, a priznám sa aj nerozvážne som sa rozhodol, že ho kúpime. Stalo sa. Následne sme prišli na to, že viesť dve domácnosti nemá zmysel. Navyše dom sme museli prestavať tak, aby bol obývateľný. Keby som bol predtým vedel, koľko bude stáť jeho rekonštrukcia, asi by som do toho nebol išiel. Za tie peniaze som mohol mať dva nové domy.
Teraz ste sa už stali aj kaviarnikom…
– Skôr krčmárom. Ani mojej Zuzke nič iné nezostáva. Veľmi sa tomu bránila, ale je to tak. V súčasnosti je ťažké sa v našej brandži uživiť. Lebo roboty je stále menej a pravdupovediac, aj stále za menšie peniaze. A ak nie ste rectoskop, musíte mať viac zamestnaní, aby ste sa uživili. Však takto žije veľa ľudí.
Práve pri vás by som si to nemyslela. Účinkovali ste a hráte aj doteraz v televíznych seriáloch, máte za sebou úspešné divadelné réžie…
– To je nárazové. Ak človek nemá nič, potom naozaj niet do čoho pichnúť, inokedy sa zasa môžem zblázniť. Občas sa stane aj Zuzke, že jeden mesiac nedostane žiadnu ponuku a na ďalší tri, z ktorých niečo musí preto odmietnuť.
Ako sa vám zmenil život tým, že ste sa stali krčmárom? Kamila Magálová, v časoch, keď ešte mali hotel a reštauráciu, rozprávala o tom, aké je to veľmi náročné zladiť herectvo s reštauračnými a hotelovými službami.
– Ťažké je najmä vydržať s hosťami do záverečnej a počúvať ich reči. Nemožno ich dobehnúť a ani pochopiť, o čom sa rozprávajú, sporia a aké majú problémy.
Normálne čapujete pivo?
– Áno, musel som sa to naučiť.
Akú kapacitu má vaše espresso U Šiša?
– Aj s terasou 80 ľudí.
Mávate plno?
– Najmä cez víkendy a počas leta. Cez víkendy funguje vzadu letná kuchyňa, v ktorej pripravujeme hejky, ktoré hostia chvália, aj grilované kolená.
Kto sú vaši hostia?
– Cyklisti alebo tí, ktorí chodia na jazero, a tí, ktorí si chcú zatancovať. V piatok a sobotu od piatej do deviatej večer máme živú hudbu, pri ktorej sa dá tancovať. Chodia sem chalani z Doriana Greya, Bobo Hangony z Ypsu, Marián Greksa a miestni hudobníci, ktorí vyhovujú staršej generácii a hrajú ľudovky, polky a čardáše.
Čím sú pre vás Rusovce príťažlivé?
– Veľmi som si Rusovce obľúbil, lebo nás prijali. Hovoria nám síce telepeši, čo znamená v miestnom nárečí prisťahovalci. Našli sme si tu veľa priateľov. Keď som končil herectvo na VŠMU, mama túžila po dome, a preto otec chcel kúpiť pozemok veľa Štefana Ladižinského. Síce v tom čase som to ešte odmietol, ale už vtedy sme sa tlačili do Rusoviec. Hoci v poslednom období mám veľmi zmiešaný pocit.
Prečo?
– Aj po našej ulici v poslednom čase chodia Rómovia a vykrikujú, že skupujú staré kožky. Neviem, idú po mne?
Nedávno ste oslávili šesťdesiatku. Aký máte z toho pocit?
– Mám to šťastie, že pracujem s mladými ľuďmi. Nedovolia mi, aby som intenzívne zostarol. To ma napĺňa aktivitou, nasávam z nich mladosť. Bona fide, som energetický upír.