Pavel Škodler: V Jarovciach voňali agáty a boli otvorené dvory
V jeho pracovni na miestnom úrade visí obraz kostola svätého Mikuláša, ktorý patrí medzi najstaršie sakrálne pamiatky na tomto území. „Nemýľte sa. Toto je pôvodný kostol, ktorého veža bola zničená na konci druhej svetovej vojny. Obraz som dal namaľovať podľa predlohy,“ vysvetľuje starosta Jaroviec Pavel Škodler, veľký športovec a cyklista, ktorý starostuje v tejto mestskej časti už druhé volebné obdobie.
V médiách sa objavila informácia, že Jarovce by mali mať do roku 2030 12-tisíc obyvateľov. Naozaj je toto číslo reálne?
Dúfajme, že nie. Spomenul som to novinárom preto, lebo toto číslo figuruje v územnom pláne Bratislavy, ktorý bol schválený v roku 2007.
Asi by ste nechceli fungovať vo veľkom meste. Veď všetci v Jarovciach žijete vidieckym spôsobom života…
Bolo to myslené inak. Išlo o predpoklad, že sa v katastri našej mestskej časti vybuduje celé Južné mesto. Ale hádam sa to natoľko nebude Jaroviec týkať, hoci nárast obyvateľstva je u nás väčší, akoby sme chceli a akoby nám to bolo príjemné. Za posledných šesť rokov vzrástol počet obyvateľov Jaroviec o viac ako 64 percent.
Aký je momentálny stav obyvateľstva?
K 15. máju mali Jarovce 1 900 obyvateľov. Blížime sa k dvom tisícom, čo nám skomplikuje situáciu aj pokiaľ ide o počet poslancov miestneho zastupiteľstva.
Po prvej svetovej vojne, keď sa na Trianonskej konferencii upresnili hranice Československej republiky, Jarovce pripadli Maďarsku. Nie je tu teraz viac Maďarov, ako v susedných obciach?
Do konca druhej svetovej vojny u nás bolo málo Maďarov. V päťdesiatych rokoch aj tí, čo zostali okolo majera, sa vysťahovali a vytvorila sa tzv. Maďarská ulica, kde začali väčšinou žiť občania s maďarskou národnosťou. Máme skôr viac Chorvátov. V Jarovciach však dnes aj v minulosti žili spokojne všetky národnosti, ktoré sa v tomto regióne vyskytovali.
Ste rodený Jarovčan?
Isteže, inak by som tu asi nemohol byť starostom. Zatiaľ to u nás takto funguje.
Aké boli Jarovce v čase vášho detstva?
Fantasticky voňali agáty. Okrem toho tu bolo menej áut a bolo tu tichšie a hádam aj bezpečnejšie. Keď sa u nás objavil nový človek, všetci o ňom vedeli. Jarovce ležali v hraničnom pásme. Pri neďalekom Janíkovom dvore bola bezpečnostná hliadka, ktorá každého skontrolovala. Všetci Jarovčania museli mať v občianskom preukaze pečiatku s číslom 26. Kto dvadsať šestku nemal, musel vlastniť osobitné povolenie, aby mohol byť v tomto našom priestore.
Čo vám teraz najväčšmi chýba, s čím máte problém?
Prepojenie na cyklistické trasy, na hrádzu. Rozvoj cyklistiky by bol pre našu mestskú časť prospešný. Cyklotrasa smerom na hrádzu sa nemohla vybudovať z dôvodu rozhodovania o lokalizovaní novej diaľnice D4 a umiestnení výjazdu z diaľnice a priľahlej križovatky. Už je to vyriešené a predpokladám, že v nasledujúcom volebnom období cyklotrasa bude.
Čo vás najviac mrzí?
Nepáči sa mi, ak nezodpovední ľudia robia neporiadok. Stále bojujeme s čiernymi skládkami a niekedy mám pocit, že je to boj s veternými mlynmi. Veľmi zlé skúsenosti máme v tomto smere so Slovákmi žijúcimi v Rakúsku. Vláčia k nám domový odpad. Jarovčan nikdy do Kittsee nedovezie takýto odpad, to by si nedovolil, ale opačne to funguje veľmi často. Okrem toho ma mrzí, ak si ľudia pred vlastným domom nekosia. Toto v Jarovciach nikdy nebolo.