Priatelil sa s hercami Gustávom Valachom aj Júliusom Pántikom. Objavil speváčku Máriu Čírovú, ktorej krstil mladšie dieťa. Moderátorka Alena Heribanová mi o ňom rozprávala už pred dvadsiatimi rokmi. To ešte keď pôsobil v Brestovanoch. Jeho aktivity boli však v posledných dvoch desiatkach rokov oveľa širšie. Začiatkom tohto roka za ne prevzal od rakúskeho veľvyslanca vyznamenanie za zásluhy v rámci prehlbovania slovensko – rakúskych vzťahov v oblasti cirkevného života. Slovenský kňaz ThDr. Marián Červený, PhD posledné roky pôsobí na fare v Čunove.
Odkedy sa začala intenzívnejšia cirkevná slovensko – rakúska spolupráca?
– Pred vyše dvadsiatimi rokmi sme s dnes už zosnulým viedenským emeritným arcibiskupom kardinálom Franzom Konigom začali rozvíjať výmenné stretnutia. Vďaka tomu navštívil kardinál približne osemkrát Slovensko, na Trnavskej univerzite dostal čestný doktorát a našu vlasť si naozaj obľúbil. Po jeho smrti pokračuje v týchto aktivitách kardinál Christoph Schonborn. A ja sa tiež usilujem pomôcť, ako viem. Či už organizovaním pútí, prednáškovou činnosťou alebo inými kultúrno-spoločenskými aktivitami.
V Čunove si však plníte každodenné povinnosti, ako sa patrí na dedinského farára. Sú Čunovčania veriaci ľudia?
– Väčšinou sú pokrstení, ale pretože mnoho z nich pochádza z iných častí Bratislavy, chodievajú často do svojich pôvodných farností, s ktorými sú mnohí ešte duchovne prepojení.
Čunovo má okolo tisícky obyvateľov, vďaka výstavbe ich stále pribúda. Rastie aj počet vašich farníkov?
– Kostol archanjela Michala je maličký, ale krásny. Je mi ťažko odhadnúť, či počet veriacich práve v Čunove stúpol. O histórii kostola však najkrajšie napísal dr. Ján Maász, ktorý je u nás aj organistom.
Čo vás v Čunove najviac teší?
– Ľudia sa tu dokážu starať o svojich blízkych. Napríklad, manželia Kausichovci, ktorí sa vzorne postarali o rodičov, hoci to bolo veľmi ťažké. Teraz choroba postihla otca rodiny a manželka s deťmi sa oňho starajú naozaj húževnato a s vervou. Tu je vidno, že sa rodiny dokážu postarať o starých rodičov. Pre mňa, ako kňaza, je veľmi povzbudzujúce vidieť, ako sú schopní Čunovčania doopatrovať svojich drahých, ako zodpovedne sa k ich zdravotným problémom stavajú. Aj nedávno som pochovával dve staré ženy, ktoré umreli v náručí svojich rodín, a aj po cirkevnej stránke boli duchovne pripravené na odchod do večnosti..
Čo ešte je tu mimoriadne?
– Chorvátske spevy v kostole. Stáročia v Čunove žijú Chorváti, majú tu staré korene a preto aj piesne v Božom stánku znejú v nedeľu pri jednej zo svätých omší po chorvátsky.
Omše slúžite aj v chorvátčine?
– Samozrejme, je však mierny rozdiel medzi úradnou a gradištanskou chorvátčinou, ktorá je tu pôvodnejšia. Kážem v slovenčine, ale evanjelium čítam po chorvátsky. Aj liturgiu vediem po chorvátsky.
Koľko detí tento rok v Čunove pripravujete na prvé sväté prijímanie?
– Dovedna deväť. Slávnosť sa bude konať v našom kostole 21. júna o 10. hodine.
A hody, bývajú?
– Koncom septembra, na Michala, sú pravidelne. Máme však aj svätého Floriána. Na jeho počesť býva vždy 4. mája sprievod, svätá omša a stretnutie na fare. Krásne sú aj gradištanské stretnutia. Okrem toho chodievame na púte do Mariazellu, ale aj na Slovensko, či na púte troch krajín Maďarska, Slovinska a Rakúska, ktoré podnietil kardinál Konig.
Čo je krásne na vašom povolaní?
– Stretávanie sa s ľuďmi. Možnosť vytvárať spoločenstvá. Za tridsaťšesť rokov, čo som kňazom, podnietil som vznik viacerých pastoračných spoločenstiev, ktoré dodnes fungujú. Napríklad, keď som pôsobil v Piešťanoch, po dvoch rokoch som narukoval do Liberca. Tam som spoznal istého mladého človeka, inžiniera, ktorého som neskôr sobášil. Potom som mu krstil dieťa a teraz už aj vnúčatá. Túto rodinu sledujem po celý kňazský život a mám z nej radosť. Ak ma ľudia potrebujú, dokážu ma nájsť. To je pre kňaza radosť a zadosťučinenie.