Touto oslavnou piesňou by sme radi zablahoželali zakladateľke a dirigentke Bratislavského chlapčenského zboru k jej významnému oceneniu laureátka Krištálového krídla.
Magdaléna Rovňáková, zakladateľka a dirigentka Bratislavského chlapčenského zboru, ktorý už viac ako tri desaťročia pôsobí ako významné hudobné teleso a reprezentuje Slovensko v zahraničí. Spolupracuje s poprednými slovenskými aj zahraničnými dirigentmi a hudobníkmi. V nedeľu 1. februára 2015 bolo ocenených dvanásť osobností zo slovenskej vedy, medicíny, hospodárstva, umenia a športu. Významné ocenenie laureát Kríštálového krídla v oblasti hudby za tridsaťročné pôsobenie.
Už nominácia je veľkým vyznamenaním. Teším sa, že sa aj touto cestičkou viac ľudí dozvie o Bratislavskom chlapčenskom zbore a o našich talentovaných chlapcoch.
Ste známa u nás aj vo svete ako vynikajúca dirigentka. Pochádzate z hudobníckej rodiny? Ako si spomínate na svoje detstvo?
Detstvo som prežila na Záhorí v mestečku Gbely. Rodičia neboli hudobníci, ale obaja moji starší súrodenci hrali na klavíri a ja som túžila vyrovnať sa im. Keďže v Gbeloch nebola vtedy hudobná škola, cestovala som na hodiny klavíra do Skalice. Bolo to veľké dobrodružstvo, keď som sama ako 7 – 8-ročná cestovala vlakom.
Žijete v jednej z malých dedín na dunajskej hrádzi. Ako dlho tu žijete a ste spokojná so životom mimo veľkomesta?
V Čunove som si veľmi rýchlo zvykla. Bývam tu asi tri roky a stále si užívam ten nekonečný pokoj. Spočiatku som mala problém nájsť drobných remeselníkov na rôzne úpravy a opravy v dome, ale mám výborných susedov. Z Čunova je aj jeden z mojich speváčikov – Samko Balucha, a je fajn, že sa môžem s akoukoľvek otázkou obrátiť aj na miestny úrad, kde vždy nájdem ochotu pomôcť.
Čo máte na Čunove rada a čo vám tu, naopak, chýba?
Je skvelé, že máme tak blízko do prírody, na prechádzku do lesa či na hrádzu. Zatiaľ mi tu nechýba nič, iba ak kultúrny stánok – teším sa na rekonštrukciu čunovského kaštieľa. V práci mám však toľko ruchu a aktivity, že si užívam pohodu a pokoj.
Bratislavský chlapčenský zbor tento rok oslávi už 33 rokov. Dnes ste už celosvetovo známy zbor s mnohými oceneniami, ale ako to celé vzniklo?
Téma „chlapčenský zbor“ boja mojou doktorandskou prácou na VŠMU. Najskôr ako teoretická práca, ktorú som potom – už ako stážistka Slovenskej filharmónie – uvádzala do praxe. Bola to veľká výzva, ale veľmi som sa tešila, keď na prvý konkurz prišlo takmer 90 chlapcov. Zakrátko sme stáli na pódiu Reduty a odvtedy sme sa nezastavili. Koncerty, zahraničné koncertné cesty, opery, neskôr – po roku1989 – možnosť chrámových koncertov, ktorú nadšene využívame. Väčšina našich umeleckých produkcií sú koncerty v nádhernom duchovnom prostredí katedrál a chrámov, pre ktoré bolo mnoho kompozícií, ktoré spievame, skomponovaných.
Minulý rok sa stal Bratislavský chlapčenský zbor Absolútnym víťazom v Medzinárodnej súťaži zborov v talianskom Lecco. Aká bola konkurencia a čo pre vás toto ocenenie znamená?
Konkurencia bola veľmi silná. Pricestovali aj zbory zo zámoria, favorizovaný bol kanadský zbor. Z európskych to boli výborné chlapčenské zbory zo Švédska, Nemecka, Francúzska, Belgicka, samozrejme Taliani… Víťazstvo pre nás – dirigentov a pedagógov – znamená potvrdenie a uistenie, že teleso vedieme správne a naša práca je kvalitná. Pre chlapcov potom veľkú radosť a povzbudenie. Ako zbor z malej krajiny musíme byť viac než dobrí, aby nás porota takto ocenila.
A aké je vaše tajomstvo úspechu?
Intenzívna a veľmi dôsledná príprava. Dôležitý je aj dobrý výber repertoáru a nadšenie, s akým „do toho ideme“.
V zbore spieva viac ako 80 chlapcov. Vystupujú nielen v programoch zboru, ale spolupracujete so Slovenskou filharmóniou, vystupujete v známych operách (napr. Carmen, Turandot, Bohéma a iné), cestujete. Ako sa dá zvládnuť organizácia takého veľkého kolosu a mať také výborné výsledky?
Je to vďaka dobrému kolektívu, všetkých, ktorí so zborom pracujú. Sme dvaja dirigenti, mojou pravou rukou je absolvent Janáčkovej akadémie múzických umení v Brne a zároveň môj syn, Gabriel Rovňák. Všetci „ťaháme za jeden povraz“ a myslím, že sa nám podarilo vytvoriť naozaj homogénne teleso. To znamená, že nie sú pedagógovia na jednej strane a speváci na druhej, ale spoločne aj s našimi vokálnymi pedagogičkami Miriam Garajovou a Monikou Maglayovou, ktoré koncertne so zborom účinkujú, či s klaviristkou Danou Hajóssy sme „na jednej lodi“. Spoločne tvoríme a pripravujeme hudobné diela, pri interpretácii spolu s našimi spevákmi chceme priniesť poslucháčom našich koncertov radosť, krásu a hodnotný umelecký zážitok. K umeleckému cíteniu hudby vychováva chlapcov aj Alenka Pradlovská, učiteľka klavírnej hry.
Je ťažké získať nových chlapcov do zboru? Kedy budú opäť nové konkurzy?
Nábory do zboru robievame v bratislavských školách. Nestíhame však „obehnúť“ všetky, preto sa tešíme, ak sa chlapci, respektíve ich rodičia, dozvedia o konkurzoch z tlače, z médií alebo od známych. Najbližšie konkurzy pre 7- 8-ročných spevavých šuhajíkov budú v júni tohto roku. Vždy o nich informujeme na www.bchz.org alebo na www.facebook.com/boyschoir. Tam sa naši fanúšikovia dozvedia o všetkých našich aktivitách.
Za vyše 30 rokov vedenia zboru sa určite stretávate s generačnými rozdielmi chlapcov. Sú dnešní chlapci iní ako tí pred 20 – 30 rokmi?
Nie. Sú rovnako dychtiví, zapálení a keď ich správne motivujeme, aj pracovití. Len majú omnoho viac možností, nesmierne sa rozvinula elektronika, počítače, rôzne počítačové hry, ktoré síce rozvíjajú detské myslenie, ale sú aj veľkým zlodejom času.
Kde môžeme najbližšie počuť chlapcov spievať a čo čaká zbor tento rok?
Chlapci účinkujú pravidelne v operných predstaveniach SND, spievajú koncerty po celom Slovensku, nahrávajú. Aktuálne sa pripravujeme na Veľkonočný festival do Moskvy a čakajú nás aj koncerty na Expo v Miláne, kam sme dostali pozvanie.
Pani dirigentke ešte raz za celú redakciu gratulujeme k oceneniu a želáme veľa síl, tvorivých nápadov a veľa dobrých speváčikov, aby radosť svojím anjelským spevom pod jej vedením rozdávali ešte dlhé roky.
Lucia Schusterová