Ľubomír Bučo začal podnikať ešte v časoch, keď to skúšal len málokto, a keď boli podmienky na podnikanie naozaj mimoriadne náročné – počas socializmu. Ak teraz neveriacky krútite hlavou, vedzte, že áno – dalo sa to aj v tom čase. Pravda, ak vám nechýbala guráž.
„Začal som podnikať v roku 1988 a to už bola situácia trošku voľnejšia, za istých okolností sa dalo podnikať. Bol som zamestnaný v Hydrostave a podobne ako asi každému bežnému človeku v tom čase, chýbali mi peniaze“, začína svoje rozprávanie Ľubomír Bučo, ktorý za štvrťstoročie vybudoval mimoriadne úspešnú firmu s elektrotechnickým a elektroinštalačným materiálom: „Potreboval som si privyrobiť. Ja totiž stále tvrdím, že ak sa chcete mať v našej republike dobre, musíte pracovať viac ako 8 a pol hodiny denne. Platilo to vtedy a platí to aj dnes“. Ľubomír Bučo a jeho kamarát si vybavili povolenie od vtedajšieho národného výboru a začali chodiť na „fušky“ pekne podľa pravidiel. Bolo to mimoriadne prísne, komunistická strana v tom čase riadila všetko a určovala aj ceny, za ktoré mohli svoje služby poskytovať. Žiadny trhový mechanizmus!
Za prvý honorár televízor
Ľubomír Bučo od začiatku podnikal v oblasti elektroinštalácie. Ako vraví, človek má robiť len to, čomu rozumie a on je odborník na túto problematiku. „Pamätám si, že prvú zákazku sme dostali z Materskej školy na Kyjevskej ulici. Spolu s dvomi kolegami sme im zrekonštruovali celú elektriku a zarobili sme každý 20-tisíc korún. V tom čase to boli obrovské peniaze, keďže priemerný plat bol asi 3-tisíc,“ spomína Ľubomír Bučo. „Dnes by som si tie peniaze odložil na rozvoj ďalšieho podnikania, ale vtedy som si za prvý honorár kúpil veľký farebný televízor,“ smeje sa. Po „nežnej revolúcii“ sa aj Ľubomír Bučovi otvorili väčšie možnosti. Do roku 1992 ešte stále pracoval aj v Hydrostave a privyrábal si po pracovnom čase. Začiatkom 90. rokov nastal boom videopožičovní a drobných obchodov s rozličným tovarom, väčšina z nich potrebovala kompletné elektrorozvody, a tak nemal o prácu núdzu. Práce pribúdalo, až sa napokon rozhodol naplno venovať podnikaniu a živiť sa celkom sám.
Zákazník je skutočne pánom
Firma Ľubomíra Buča má dnes výborné meno a zastrešuje viacero činností v oblasti elektro: obchodnú činnosť, ktorá sa zaoberá dodávkou komponentov pre elektrické rozvádzače, elektrické stroje, elektroinštalačný materiál, výrobu rozvádzačov, inteligentné inštalácie, či dodávky vypínačov a zásuviek. Sídli v Petržalke a málokto ju nepozná. Keď som za ním išla robiť interview, zablúdila som. Ale stačilo sa spýtať prvého človeka na ulici: „Firma Bučo, kde ju, prosím, nájdem?“ Hneď ma navigoval. „Snažíme sa maximálne vychádzať v ústrety zákazníkom. Poskytujeme také služby, aby si k nám našli cestu aj nabudúce,“ vysvetľuje Ľubomír Bučo stratégiu úspešného podnikania a dodáva: „Navyše robíme všetko preto, aby sme boli o krok vpred pred konkurenciou. A to bol aj dôvod, prečo sme otvorili showroom vypínačov a zásuviek na Panónskej ceste. Zákazníci sem radi chodievajú, osobne si pozrú, aké vypínače ponúkame a nechajú si poradiť od nášho odborného personálu.“ Aj ja som sa nechala previesť miestnosťou a nestačila som sa čudovať. Inteligentné vypínače sa sami prepínajú do rôznych farieb, vedia sa vypnúť, keď je treba, a zástrčka už musí mať napríklad aj špeciálny otvor na USB kľúč! Základom dobrej firmy sú spokojní zamestnanci, čo dobre vie aj Ľubomír Bučo. Preto je k nim ústretový a snaží sa aj o ich profesionálny rast – pravidelne ich posiela na odborné školenia. Dôkazom ich spokojnosti je, že má zamestnanca, ktorý je s ním od založenia firmy (vtedy akurát skončil strednú školu) až dodnes.
Milovník Dunajskej hrádze
Ľubomír Bučo už 5 rokov žije v rodinnom domčeku v Jarovciach. Bývanie v tejto mestskej časti si pochvaľuje nielen preto, že doprava do mesta aj do jeho práce je odtiaľ vynikajúca. Do Petržalky to z domu stihne za desať minút. „Pochádzam z dediny na Záhorí a odvtedy vo mne zostala túžba bývať opäť v rodinnom dome. Jarovce sú perfektné – bývam na dedine a zároveň v meste,“ nevie si vynachváliť bývanie v blízkosti hrádze. „Mám záhradu, terasu, dá sa tu večer posedieť, niečo pogrilovať…“ Ľubomír Bučo si pochvaľuje aj milých susedov a keďže k jeho koníčkom patrí história, rozhodol sa preskúmať aj dejiny Jaroviec. Kúpil si knihy o histórii tejto mestskej časti a živo sa zaujíma aj o jej tradície. Preňho, ako človeka s mimoriadne športovým duchom, je však jedným z najdôležitejších plusov Jaroviec práve blízkosť Dunajskej hrádze. Trikrát do týždňa tam chodieva behávať. „Mám takú svoju 7-kilometrovú trasu smerom na Rusovce a Čunovo. Samozrejme, keď mám čas – v sobotu alebo v nedeľu – tak si dám aj 11 kilometrov. Veľmi rád behávam skoro ráno. Keď tam človek príde o takej štvrť na sedem, je to nádhera. Krásna príroda, pokoj, labute a divé husi vo vode…To sa asi ani nedá predstaviť si, to musíte zažiť,“ nadchýna sa. Ľubomír Bučo chodieva na hrádzu behávať, či je zima alebo leto. Je totiž zástancom myšlienky, že nikdy nie je zlé počasie, je len zle oblečený bežec. „Vďaka behu som navyše získal mnoho veľmi pekných priateľstiev,“ uzatvára Ľubomír Bučo, ktorý vie, že v živote je mimoriadne dôležitá vyváženosť. Na to, aby sa vám dobre darilo v práci, potrebujete vedieť, ako sa odreagovať. A čo je lepšie ako si zašportovať s priateľmi? Okrem toho, že s nimi beháva, každý utorok sa tiež stretávajú v Rusovciach, aby sisspolu zahrali futbal. Vraj „starí páni“, no slovo starý by ste asi pri pohľade naňho nepoužili. V zime im patrí miestna školská telocvičňa a v lete štadión FK Rusovce. V zdravom tele je predsa zdravý duch! A to je jeden z predpokladov úspechu.