V Rusovciach je impozantný kostol Márie Magdalény a aj krásny menší kostolík sv. Víta. Miestna fara pôsobí naozaj moderne s nápaditým erbom na priečelí. Na veľkom priestore sa koncom apríla pred ňou potili dvaja ľudia. Farár Július Marian Prachár a jeho pomocník Rastislav Baranec siali trávu.
„Heraldici nám navrhli tento erb,“ hovorí farár Prachár a dodáva: „Sme farnosť južného dekanátu Rusovce, ktorého symbolom je hrad. Kohút symbolizuje chrám sv. Víta, parohy sú symbolom Zichyho erbu. Nádoba zasa predstavuje farský kostol zasvätený Márii Magdaléne.“
„Sú Rusovce veriaca obec?,“ pýtame sa farára, ktorý tu pôsobí piaty rok.
„Rusovce boli veriaca obec. Pôvodné obyvateľstvo bolo nemecké. Po tom, čo sem prišli noví obyvatelia najmä zo severného Slovenska, sa mi zdá, že kresťanstvo sa niekde vytratilo. Za uplynulých štyridsať rokov tu bol náboženský život zrejme umŕtvený. Dnes síce máme v Rusovciach mnoho nových obyvateľov, ktorí by mali byť katolíci, no ale viete, ako to je, keď sa katolík presťahuje z vidieka inde. Často prestáva byť katolíkom, alebo mu to dlhšie trvá, kým vieru opäť objaví,“ odpovedal farár.
V Rusovciach žije veľa mladých ľudí, ktorí nie sú praktickí kresťania, no sú otvorení takýmto myšlienkam a hodnotám. Tohtoročné prvé prijímanie bude 1. júna a pán farár dá hostiu dvanástim prvoprijímajúcim deťom.
„Žijeme pokonštantínovskú dobu, kedy si človek náboženstvo sám volí, bez ohľadu na to, do akej kultúry a náboženského prostredia sa narodí. Zvolené náboženstvo je iste viac, než len zdedené – nereflektované, tradičné, ktorého sa človek aj ľahšie zbavuje. To je pozitívne pre novú generáciu. Vo vzťahu k deťom ale platí, že najmä prvé tri roky sú dôležité a rozhodujúce aj pre náboženskú výchovu. A zodpovední rodičia to vedia“, pokračuje Július Prachár.
V máji preto otvárajú v Rusovciach farskú detskú škôlku. Zatiaľ sú prihlásené štyri deti, ale pán farár dúfa, že sa ich počet rozšíri. Rovnako sa mu zdá, že najmä mladí ľudia začínajú napriek komerčnej dobe viac túžiť po spoločenstvách, stretnutiach v lese pri opekačkách či na bicykli. Katolícka cirkev toto ponúka stáročia. Stretávania, rozhovory o problémoch a možno aj o vážnejších otázkach. Keď otvorili Farské centrum, tak sa po svätých omšiach dobre rozbehla takzvaná Farská káva. Ľudia sa tu pravidelne stretávajú v nedeľu, zamaškrtia si a hlavne, pozhovárajú sa. „Ide to však pomaly, je to celoslovenský problém. Napríklad, vysokoškolská mládež akoby vôbec nemala záujem o besedy na rozličné historické témy. Preto sa kňazi všade musia snažiť,“ dodáva duchovný. Aj Július Marian Prachár zažil rôzne posty. Za čias socializmu ho prehadzovali z miesta na miesto. Pracoval v Štúrove, Šali, Nových Zámkoch, Malackách aj v Dolných Plachtinciach. V čom sú preňho Rusovce osobité?
„Stretávam sa tu viac s mysliacimi ľuďmi, ktorí hocičo neprijmú a sú ochotní sa trápiť aj s vážnymi otázkami. Neobávajú sa položiť si otázku o zmysle života a o Bohu. To sa mi zdá perspektívne. Je to len vec času, kedy sa národ nasýti materiálnych vecí a potom bude hľadať stravu pre dušu. Ako to hovorili starí filozofovia – Nohy treba mať zaprášené od zeme, ale hlavu vo hviezdach,“ prezrádza svoje krédo.