Na hrádzi je čoraz živšie. Nápisy, ako napríklad – Voľte slušný život v Petržalke, Voľte Jána Kotulu a iné, komerčnejšie, skrášľujú cestu pre športovcov. Ako sme si všimli, málokto ich číta. Všetci sem prichádzajú preto, aby si aktívne odpočinuli. Pribúdajú cyklisti aj korčuliari, a hoci Bufet pri vzdúvadle bol ešte v posledný marcový týždeň zatvorený, služby už ponúkali bufety Vyza a U Sama. Vo všedných dňoch sme videli športovať hlavne študentov a seniorov. Svorne si užívali pohodu jarného slniečka a radosť z pohybu. Niektorí nám odpovedali na otázku: Čo by ste chceli na hrádzi zmeniť?
Miroslav Kralka:
– Mohli by sa na hrádzi zlepšiť služby. Bolo by dobré postaviť športoviská pre deti, volejbalové ihriská, chýbajú mi aj toalety a lavičky. Okrem bufetov si niet kam sadnúť. Na hrádzu chodievam približne dvadsať- tridsaťkrát do roka, na korčuliach aj na bicykli. Striedam to, záleží, akú mám náladu. Na bicykli je to zo Starého Mesta už trochu nebezpečné. Neviete, na akého šoféra natrafíte.
študenti Stavebnej fakulty STU Bc. Andrea Mešková, Pavlína Libovská z Třinca a Martin Kašík:
– Na korčuliach sme tu druhýkrát. Najlepšie je na tom Andrea a Martin. Pavlína je tu po prvýkrát. Boli sme sa prebehnúť ešte aj v okolí Draždiaka. Dnes sme prešli približne deväť kilometrov, minule to bolo štrnásť. Trvalo nám to hodinku, možno trošku dlhšie. Na korčuľovaní je fajn, že spaľujeme kalórie a vyplavujú sa nám endorfíny. Bolo by možno prospešné, keby tu trochu rozšírili cestu, lebo niekedy sem chodí príliš veľa ľudí a hrozia úrazy. Okrem toho nám prekáža veľká premávka na ceste.
Tomáš Valentich:
– Na bicykli jazdievam po tejto trase z Petržalky do Čunova. Približne trikrát do týždňa, lebo cez víkendy býva na hrádzi neznesiteľne veľa ľudí. Je fakt, že každoročne sem prichádza stále viac ľudí na korčuliach aj na bicykloch, preto by sa zišla medzi ľuďmi väčšia ohľaduplnosť. So službami na hrádzi som spokojný. Bol som však svedkom nepríjemného konfliktu medzi športujúcimi. Keby sa to zorganizovalo tak, že po korune hrádze by chodili korčuliari a cyklisti by zasa jazdili dole po ceste, bol by problém vyriešený. Ľudia sa nerešpektujú. Preto dochádza ku kolíznym situáciám.
senior Peter Strapák:
– Na bicykli som denne a aj dnes som urobil 45 kilometrov. Nikdy sa mi nestal úraz, ani som našťastie nezažil žiadnu kolíziu. Kedysi dávno som sem jazdil zlepšovať si kondíciu. Vtedy tu ešte nebola asfaltová prikrývka. Potom som s tým prestal a opäť začal pred piatimi rokmi. A služby? Mne vyhovujú.
študentka fyzioterapie Kristína Pribišová:
– Nechodím na korčule často. Tento rok som na korčuliach po druhýkrát. Išlo mi o to, stretnúť sa s kamarátkou, ktorá stále korčuľuje, a okrem toho je krásne počasie. Tak sme dnes išli iba z Bratislavy.
študentka Ekonomickej univerzity Karolína Lackovičová:
– Pochádzam z Ivánky pri Dunaji a korčuľujem často, ale tam u nás. Korčuľujem sa okolo letiska a na tamojšej hrádzi. Keď však ideme na dlhšiu cyklotúru, radi jazdíme z Ivánky cez hrádzu do Čunova na jazerá. Je to niečo vyše dvadsať kilometrov tam a späť ďalších dvadsať. So službami som spokojná.