Vodohospodárska výstavba
Táto správa určite poteší priaznivcov ekologickej dopravy a všetkých s menšou kondičkou, deti a seniorov. Čoraz populárnejšiu cyklotrasu medzi Bratislavou, Čunovom, Hamuliakovom a Šamorínom by mohli od konca budúcej jari, či začiatku leta absolvovať jedným smerom na bicykli a vrátiť sa loďou, ktorá im bicykel odvezie. Pohľad z paluby, z vody širokého Dunaja na život na brehu je určite zaujímavým, príjemným a aj relaxačným zážitkom. Turista spoznáva z lode Bratislavu a okolie územia ináč.
Táto správa však iste poteší aj ďalších ľudí, ktorí tam žijú. Pre mnohých môže byť totiž loď aj alternatívou k cestám do Bratislavy. Aj na cestu do práce. Argumentom pre loď môže byť aj pohoda, lebo človek sa vyhne každodenným nervákom z pomalej jazdy v nekonečných kolónach na hlavnej ceste. Veď pätnásť kilometrov z Hamuliakova do Bratislavy trvá neraz aj vyše hodiny, a to pokazí náladu na celý deň.
Ľubomír Feješ, konateľ spoločnosti Nautivia z Pezinka, je presvedčený, že Bratislava a podunajský región sú na správnej ceste k vytvoreniu systému pravidelnej a populárnej lodnej prímestskej dopravy, ktorá by nemusela byť iba sezónna, ale časom aj celoročná. Taká sa totiž už roky osvedčuje napríklad v Holandsku na kanáloch z Amsterdamu do okolia. Dobré správy však chodia v ostatnom čase aj z Budapešti. Všade vo vyspelých krajinách, tam, kde to umožňujú rieky či veľké jazerá, osobná lodná doprava sa vzmáha a stáva sa popri vlakovej a automobilovej bežným druhom dopravy. Do práce i za turistikou. Ľode odľahčia dopravu.
Predpoklad – pontón
Predpoklad na štart takéhoto druhu dopravy dali do užívania na Dunaji v uplynulých dňoch. Štátny podnik Vodohospodárska výstavba, správca Vodného diela Gabčíkovo, vyhovel žiadostiam ľudí z obcí na brehoch vodného diela a vybudoval v Čunove, Hamuliakove a Šamoríne moderné, pohodlné prístavné móla. V Šamoríne a Hamuliakove sú to plávajúce betónové pontóny, dvadsať metrov dlhé a desať metrov široké, s nosnosťou až päťdesiat ton, ukotvené pri brehu, s ktorým ho spája mostík. V Čunove je pontón trochu užší, má iba sedem metrov a unesie tridsať ton. Je na nich okrem nástupiska aj veľkoryso elegantne riešená presklená krytá čakáreň, stánky s občerstvením a potrebné sociálne zariadenia.
Šamorínske prístavné mólo je ukotvené na atraktívnom mieste pri novom jazdeckom areáli a v Hamuliakove zasa pri výjazde z centra obce na hrádzu, kde je aj nové parkovisko. V Čunove je mólo upevnené na prístavnej hrane oproti Areálu vodných športov na divokej vode. Pre vodnú dopravu je však ešte treba vybudovať vhodné mólo aj na nábreží v Bratislave, v centre hlavného mesta, tam, kde bude na skok zastávka mestskej hromadnej dopravy.
Vodohospodárska výstavba sľubuje, že nezostane iba pri týchto mólach. Projektujú sa aj ďalšie, menšie, pre menšie plavidlá na iných miestach Vodného diela Gabčíkovo.
Projekt Dunajbus
Pretože spoločnosť Nautivia sa zaoberá profesionálnym poradenstvom v oblasti vodnej dopravy, projektmi pre rekreačnú plavbu a výrobou, predajom a prevádzkou malých plaviČunovodiel, rieši aj praktické otázky budúcej dopravy na tejto trase. V tejto spoločnosti sa zrodil aj projekt Dunajbus, pravidelné linky do najdôležitejších bodov pri Vodnom diele Gabčíkovo, potenciálne prepojenie Šamorína s Vojkou a maďarskej pohraničnej obcou Rajka a Dunakiliti i plavby z Bratislavy hore prúdom Dunaja do Devína, Hainburgu a Orth an der Donau v Národnom parku Donau-Auen (Dunajské luhy) tridsaťpäť kilometrov od Bratislavy. Je to, samozrejme, organizačne aj finančne náročný projekt na niekoľko rokov.
Prvá plavba k novým pontónom sa uskutočnila na palube 129-miestneho rakúskeho Twin City Linera, katamaranu, ktorý obstaráva pravidelné lodné linky medzi Viedňou a Bratislavou. Ľubomír Feješ ale hovorí, že na linky po vodnom diele stačí aj menší ľahký katamaran pre 85 cestujúcich. Oproti rakúskemu by slovenskému katamaranu mohla stačiť aj o polovicu nižšia cestovnú rýchlosť. Pri týchto vzdialenostiach to nemusí byť zásadné predĺženie plavby, dôležité však je, že motor s menším výkonom a nižšia rýchlosť prinášajú až o polovicu nižšiu spotrebu. To je veľmi vážny fakt, pretože naši cestujúci sú, samozrejme, veľmi citliví na ceny, vrátane cien dopravných služieb.
Celý prvý okruh z Bratislavy cez tri destinácie a nazad by mal trvať dve hodiny. Na skutočnom záujme cestujúcich bude záležať, či bude stačiť pre začiatok jedno, alebo bude treba ešte ďalšie plavidlo. Koľko ľudí bude využívať lode a aký úspech bude mať Dunajbus, závisí od viacerých faktorov. Treba, aby časť ľudí presedlala zo svojich áut na loď tak, ako sa to podarilo v prípade vlakového spojenia Student agency medzi Bratislavou a Komárnom. Počet cykloturistov bude určite rásť, záležať bude však na organizátoroch cestovného ruchu, miestnych podnikateľoch a spolupráci vyšších územných celkov i samospráv obcí, aké atraktívne balíčky programov a služieb ponúknu návštevníkom hlavného mesta na brehoch vodného diela, aby mali dôvod prísť na dunajské brehy. Snáď Dunajbus uvidíme čoskoro aj v trafikone MHD.