Mária Broszová patrí k ženám, ktoré nedokážu bez aktivity prežiť ani jediný deň. V Čunove síce žije dovedna šesť Márií Broszových, no poslankyňa a zároveň herečka je iba jedna. Nedávno sa predstavila aj v inej polohe. Ako hlavná protagonistka amatérskeho divadla v hre Teta Mona iz Arizone. Predstavenie zožalo veľký úspech a hrali ho nielen v Čunove a v Rusovciach, ale aj v maďarskom Bezenye a v Devínskej Novej Vsi.
Pani Broszová pôsobí aj ako podpredsedníčka Chorvátskeho kultúrneho spolku na Slovensku. A hoci v mladosti divadlo nikdy nehrávala, chopila sa spoločnej myšlienky. „S Jarovčanmi sme dlhšie premýšľali, ako vylepšiť miestny kultúrny život. Kedysi tu bolo divadlo, hrávali sa pekné diela. V Čunove aj v Jarovciach. Tak sme sa rozhodli nadviazať na túto milú tradíciu,“ hovorí aktívna dáma. Po prvýkrát hrali divadlo pred jeden a pol rokom. Boli to krátke skeče, v ktorých sa Mária Broszová s Čunovčanom Jánom Kausichom uviedla v jednom a v ďalších dvoch sa predstavili Jarovčania Klára Wolfová, Braňo Wolf a Rado Jankovič. Práve Rado neskôr pomohol aj pri hľadaní vhodnej témy. V rakúskom Eisenstadte našiel v archíve divadelných hier preložených do chorváčtiny vhodný námet. Ďalším predstavením bola hra Teta Mona iz Arizone, opäť pod režijnou taktovkou spoluautora celej myšlienky Štefana Jankoviča. Jánovi Kausichovi požičala parochňu Mária Broszová, šaty mal od priateľky svojej manželky. Teta Mona mala na hlave klobúk, ktorý pani Mária našla na povale a hoci okuliare inak nenosí, imidžovky si nasadila na nos, aby vyzerala múdrejšie. Mária Broszová mala ako hlavná predstaviteľka Tety Mony najviac textu. Keď dostala scenár, okamžite si ho upravila do gradištanskej chorvátčiny, ktorou sa rozprávajú asi všetci chorvátski Čunovčania aj doma. Začali na tom pracovať v septembri. Niekedy sa na skúškach stretávali aj trikrát do týždňa, aby zvládli štyridsať strán písaného textu. Teta Mona iz Arizone potom zožala úspech nielen v Čunove a Jarovciach, ale aj v už spomínanom Bezenye a v Devínskej Nove Vsi. A čo ďalej? Mária Broszová vysvetľuje: „Nakoľko každoročne dostávame na divadelné predstavenia grant, musíme nášmu amatérskemu súboru konečne vymyslieť meno. Kedysi v týchto končinách pôsobil pán farár Blazoviť, ktorý mal pochopenie pre ochotníkov do takej miery, že písal aj divadelné hry. Preto by sme sa mohli volať napríklad amatérska skupina farára Blazoviťa. Máme však ešte ďalší plán: keď tu bol farárom terajší trnavský arcibiskup Ján Oros, na povale fary sa našiel text divadelnej hry v chorvátčine s názvom Vianočná udalosť. Bolo to pred 21 rokmi a vtedy sme túto hru v Čunove hrali počas vianočného obdobia. Chcela by som to po rokoch zopakovať. Tí, ktorí vtedy hrali ako deti, už sú sami rodičmi, ale ešte si texty pamätajú. Teraz by to mohli hrať ich deti.“