Tento rok pripravoval na prvé sväté prijímanie v Jarovciach, ktoré sa konalo 8. júna, dovedna štrnásť detí. „Je to trošku viac ako minulý rok,“ povedal veľmi skromný a tichý muž, farár v Jarovciach, ktorý sa pôvodne nechcel medializovať, ani predstavovať tvár v našich novinách. Prehovorili sme ho. Thdr. Mário Orbán, ktorý pochádza zo Zlatých Moraviec, nám na začiatku našej návštevy poukazoval krásne koláže prvoprijímajúcich detičiek.
Na krásnej, modernej fare, ktorá leží uprostred udržiavanej záhrady, pôsobí tento kňaz dva roky. Predtým pracoval v Rači a desať rokov v Dubovej a vo Vištuku pri Pezinku. Spravoval vtedy naraz dve farnosti.
Čím sa odlišujú Jarovce od týchto miest?
– Práveže sa veľmi podobajú. S tým rozdielom, že Chorváti, ktorí žijú v Dubovej pri Modre, si už nezachovali svoj jazyk. V Jarovciach je napríklad počas svätej omše všetko v chorvátčine okrem slovenskej kázne a evanjelia. Nemám s tým však problém, hoci rozprávať je ťažšie, prečítať text som sa ľahko naučil.
Je v tejto mestskej časti veľa katolíkov?
– Väčšina obyvateľstva je katolíckeho vierovyznania, ale mnohí sem prichádzajú z iných častí Slovenska, takže to presne neviem posúdiť. Jarovce sú v tomto smere veľmi rozvojová obec.
Aké sú vaše aktivity s veriacimi?
– Pripravujem deti na prvé sväté prijímanie, v piatok o 18. hodine mávame detské sväté omše, raz mesačne sa s deťmi a ich rodičmi stretávame na fare. Chodievame spolu na výlety. Už sme boli v žrebčíne v Topoľčiankach, trikrát v Marianke, v zime chodievame korčuľovať na štadión do Petržalky a teraz sa chystáme do viedenského akvária pozrieť na podmorský svet. Keby sa dalo, určite by sme sa vybrali cez prázdniny do Tatier. Väčšina z Jarovčanov chodieva vtedy síce do Chorvátska, no možno tí, ktorí tu zostanú, by išli.
Čo ešte pripravujete počas prázdnin?
– V júli denný tábor pre približne pätnásť deti. Budú si síce musieť nosiť so sebou desiatu aj obed, ale inak sa o nich v spolupráci s dobrovoľníčkami – učiteľkami radi zdarma postaráme. Budeme s nimi chodiť na výlety – napríklad na Červený Kameň alebo do prírody, budeme sa hrať na ihrisku. Prídu ráno a v podvečer budú môcť ísť domov. Chceli by sme do farskej záhrady pozvať nejakú speváčku a zorganizovať súťaž v speve. Herec Milan Šimek sľúbil, že pritom pomôže.
Čo je krásne na kňazskom povolaní?
– Privádzať ľudí k Pánu Bohu je dobrodružstvom života.
O kostole svätého Mikuláša
Kostol je najstarším kostolom v petržalskej oblasti, stojí v kostolnej záhrade v blízkosti domu smútku. Tento neskorobarokový jednoloďový kostol pochádza z r. 1763 – 1765. Na jeho výstavbu prispel vtedajší patrón gróf Esterházy, miestni farníci, ako aj duchovný správca, farár František Pauhof. Pôvodne bol postavený bez veže, tú postavili až v r. 1884. Pred koncom druhej svetovej vojny ju ustupujúce nemecké vojská vyhodili do povetria.Riadna rekonštrukcia kostola sa začala až v r. 1970. Jednou z najdôležitejších prác bola výstavba novej veže (trvala 2 roky). Do nej potom umiestnili dva zvony (tzv. veľký a umieračik), ktoré sa tu nachádzajú dodnes. Koncom 90. rokov sa na kostole spravili posledné úpravy. Hlavný oltár sv. Mikuláša, ako aj bočné oltáre Panny Márie a Najsvätejšieho Srdca Ježišovho, pochádzajú zo začiatku 20. storočia. Po stranách hlavného oltára sú dve drevené plastiky – plastika Madony a plastika Ecce-homo. Pozornosť si zasluhuje kamenná krstiteľnica z 18. storočia.