Začalo sa to zadaním semestrálnej práce na jeho vysokej škole. Skončilo sa to víťazstvom na Festivale tvorivosti a plnou jaroveckou sálou v kultúrnom dome na premiére. Dvadsaťdva ročný Denis Németh dokázal popri vysokoškolskom štúdiu za rok pripraviť filmový dokument, aký tu ešte nebol. V spolupráci s niekoľkými ľudmi vytvoril unikátny dokumentárny film o Jaroviach.
Zachytáva chorvátske tradície v Jarovciach od Vianoc až po nasledujúce Vianoce. Nevenoval sa však iba tradíciám, ale aj terajšej chorvátskej kultúre – chorvátskemu divadlu, zábavám či chorvátskemu plesu. Mladý filmár si vybral túto tému, lebo jej dobre rozumie a má k nej pozitívny vzťah. Protagonistami vo filme sú ľudia, ktorých sa téma priamo dotýka, teda občania Jaroviec. V dokumente sa nachádzajú rôzne zaujímavé pohľady a vďaka nim môžete ako divák prežiť celoročný kolobeh tradícií a kultúrnych udalostí spolu s Jarovčanmi. Obraz sa skladá najmä z aktuálne nakrútených materiálov, ale aj archívnych záberov a fotografií. Pre túto kultúru sú typické hudobné nástroje „tamburice“, takže hudobný podklad sa nesie práve v tomto štýle. Dokument je určite veľmi náučný. Je spracovaný tak, aby výsledok zaujal divákov všetkých vekových kategórií.
Otázky pre Denisa Németha
Už odmalička si vedel, že sa chceš venovať „filmárčine“?
Pravdupovediac, odmalička som inklinoval skôr k športu. Ten bol na prvom mieste
a žiadne iné koníčky ma nezaujímali. O video a film som sa teda začal zaujímať trošku neskôr. Presnejšie, bolo to v čase, keď som navštevoval ôsmy ročník na základnej škole.
Do akej školy momentálne chodíš? Si s ňou spokojný?
Som v bakalárskom ročníku na Paneurópskej vysokej škole v odbore dizajn médií. Môžem povedať, že môj výber vysokej školy neľutujem. Niektoré predmety si síce ešte stále hľadajú svoje miesto v osnovách, no výber pedagógov v kombinácii
s nadpriemernou technikou dávajú škole obrovský potenciál. Potom je už len na nás, či ho využijeme.
Aké ohlasy mal dokumentárny film v škole?
„Naše selo“ bola semestrálna práca na Audiovizuálne praktiká. Odovzdával som prvú polhodinu filmu, ktorú som prihlásil aj na školský Festival tvorivosti, kde sa mi podarilo získať prvé miesto v kategorii film do 40 minút. Neskôr mi pogratulovali spolužiaci aj niektorí pedagógovia.
Ako dlho trval celý projekt? Koľko času denne zabral?
Prípravy v pobobe bodového scenára a konzultácií s pedagógmi sa začali v novembri 2013. Samotné nakrúcanie trvalo od 22. decembra 2013 do 8. decembra 2014. Samozrejme, nie každý deň, väčšinou som nakrúcal len cez víkendy.
Pokiaľ ide o postprodukciu, nebola to tiež každodenná robota po celý rok. Najprácnejšie a najnáročnejšie boli posledné dva mesiace pred premiérou. Uvedomil som si, že nemám veľa času. Všetko išlo bokom, nasadil som si klapky, sedel za počítačom a strihal, strihal a strihal. V noci som záspaval a ráno sa budil len s jednou myšlienkou – dokončiť film.
Akú filmársku techniku si využíval?
Najviac techniky som používal zo školy – kameru, statív, káble, svetlá… Ďalej som si vypomáhal s mojou malou kamerkou. Na niektoré rozhovory
a nakrúcania som mal požičanú filmovú šibenicu s mikrofónom od môjho spolužiaka Daniela Kontuľa a doplnil by som sem aj výpomoc od Miša Líšku, ktorý mi ochotne spravil letecké zábery. Keď to dáme dokopy, vznikne z toho krásny technický remix.
Stali sa pri nakrúcaní aj nejaké vtipné príhody?
Pri každom nakrúcaní sa vždy našlo niečo, pri čom sa mi zdvíhali kútiky. Stávalo sa mi napríklad, že ľudia si mýlili kameru s fotoaparátom a jednoducho hodili pózu a čakali na blesk.
Ktoré scény boli najpríjemnejšie a ktoré, naopak, najproblematickejšie?
Ťažko povedať. Keď sa zamyslím nad každou scénou vo filme, vychádza mi stále to isté. Najťažší bol pre mňa vždy príchod „na plac“, rozbalenie techniky, nastavenie kamery. Ale akonáhle som zapol nahrávanie a naskočila mi hore na displeji červená gulička a nápis REC, bol som v inom svete a užíval som si každé nakrúcanie. Vtedy sa snažím vypustiť z hlavy všetko a sústredím sa len na to, aby som zachytil čo najviac pre diváka. Samozrejme, niekedy vám vie počasie pekne znepríjemniť tieto čarovné chvíle… A predsa mám dve scény, ktoré by som spomenul. Veľký zážitok bol pre mňa výjazd s poľovníkmi do jarovskej bažantnice na lov. Nikdy predtým som niečo podobné nezažil. Celý premočený som si veľmi užíval atmosféru neskorej jesene v lese. A druhá scéna, ktorá patrila pri nakrúcaní k tým nepríjemnejším, a aj výsledok vo filme sa mi veľmi páčil, bola scéna na Všetkých svätých.
Stretol si sa aj s nejakými nepríjemnosťami?
Počasie, to niekedy vedelo znepríjemniť život. Paradoxom je, že väčšina záberov pripravovaná v nepriaznivých podmienkách vyšla vizuálne veľmi dobre. Z ľudskej strany sa mi nepríjemnosti vyhýbali. Zo 100 % som v 99 % uspel a nakrútil to, čo som potreboval, ba niekedy aj nepotreboval. Už som spomenul, že mám doma okolo 50 hodín nepoužitého materiálu? 🙂
Mal si vďaka filmu možnosť spoznať nových zaujímyvých ľudí? Akých?
Keďže som sa pri tvorbe filmu väčšinou pohyboval medzi ľudmi, ktorých už poznám, tak ani veľmi nie. Skôr som mal možnosť niektorých ľudí spoznať hlbšie a upevniť si vzťahy. A upevnovať vzťahy, to bolo, je aj bude poslanie tohto filmu, zvlášť
v dnešnej úponáhľanej dobe.
Čo všetko ti dal celý tento projekt?
Splnil som si jeden zo snov. Počas roka práce na tomto projekte som sa naučil zodpovednosti, vytrvalosti a pokore. Uvedomil som si, že nič nepríde samo od seba. Samozrejme, pri niečom takomto musíte mať aj štastie na ľudí okolo seba. Myslím, že ja ho mám.
Aké boli ohlasy na film u obyvateľov Jaroviec?
V drvivej väčšine pozitívne, čo je pre tvorcu vždy pocit zadosťučinenia. Aj keď do poslednej chvíle som nevedel, ako to diváci príjmu. Dokonca som dostal spätné väzby v podobe tipov, čo by sa mohlo objaviť v ďalšom filme.
Koľko DVD nosičov sa vyrobilo? Boli k nim aj nejake podporné výrobky?
Vyrobilo sa viac ako 300 kusov DVD médií. Aby toho nebolo málo, chcel som tento film podporiť ešte niečím špeciálnym. Rozhodol som sa teda vytvoriť kalendár na rok 2015 s kombináciou starých a nových fotiek z našej obce a jej obyvateľov. Vďaka finančnej podpore občianského združenia Veritas sa podarilo vyrobiť 400 kusov kalendárov a spomínaných DVD. A nedá mi nespomenúť, že to isté združenie finančne zastrešilo premiéru filmu.
Chcel by si sa niekomu poďakovať?
Chcel by som sa poďakovať každému, kto mi akýmkoľvek spôsobom pomohol pri realizácií tohto projektu. Najradšej by som každého vymenoval, ale za ten rok sa nás toľko nazbieralo, že celé vydanie Dunajskej hrádze by nestačilo. Tak ešte raz jedno veľké ĎAKUJEM.
Plánuješ do budúcnosti aj nejaké ďalšie projekty?
V hlave mám nejaké nápady a predstavy, ale v prvom rade chcem úspešne ukončiť bakalarský ročník.
Ak vás príbeh talentovaného filmára zaujal a chceli by ste mať kalendár a DVD s jeho filmom doma, napíšte nám na mailovú adresu redakcia@dunajskahradza.sk, vaše tipy na témy, ktoré by ste chceli nájsť v Dunajskej hrádzi. Zo všetkých vašich námetov potom vyžrebujeme víťaza a výhru DVD s kalendárom mu prinesieme priamo domov.